Ve 25 letech zachraňuje v Africe lidem životy! Doktorka Monika Paločková v exkluzivním rozhovoru o boji proti malárii, tyfu, HIV a dalším nemocím.

Bulvar24.cz – online lifestyle magazín, který má smysl číst!

Bulvární online lifestyle magazín o celebritách, slavných lidech, úspěšných lidech a dění kolem Vás. Bulvár, který má smysl číst!

Rozhovory

Ve 25 letech zachraňuje v Africe lidem životy! Doktorka Monika Paločková v exkluzivním rozhovoru o boji proti malárii, tyfu, HIV a dalším nemocím.

Modelka, ale především doktorka Monika Paločková (25) pochází ze Zvolena a již přes svůj mladý věk pomáhá lidem v Africe. Nám se Moniku podařilo zastihnout a vyzpovídat ji, co vlastně v Africe dělá a jak se tam dostala?


1) Studovala si LFUK v Plzni, proč si se rozhodla pro medicínu?

Pre absolútne klišé – chcela som, aby moja pracovná náplň bola pomoc ľuďom.

Stalo sa Ti niekedy, že si v živote cítil naozajstné, úprimné, dlhotrvajúce šťastie, radosť, vnútorné uspokojenie a absolútny pokoj duše? Ak áno, je to snáď bez pochyby pocit, ktorý chceš, aby sa Ti v živote opakoval čo najviac. Zdrojom takejto mojej „nirvány“ je vedomie, že pomáham tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami a robím ľudí šťastnejšími. Medicína je cesta, ktorá mi dáva príležitosť ísť denne naproti tejto túžbe.

 A ďalej, vedela som, že práve ako lekárka budem mať možnosť pracovať kdekoľvek na svete, čiže i v krajinách, kde je pomoc tak potrebná a zároveň žiadna nie je.

2) Věnuješ se modelingu. Jak vnímáš tento svět?

Úprimne – zábava, cestovanie, chodenie po móle. Nevenujem sa mu ale full-time. Keď som sa rozhodovala, akým smerom budem viesť moju budúcnosť a modeling bola alternatíva, vadilo mi nulové využitie môjho ľudského potenciálu. V spoločnosti je široko akceptované, obdivované a uznávané úspešné prezentovanie práve zovňajšku. Mne to príde málo. Chcela som svetu odovzdať hlbšiu a potrebnejšiu stopu, než len tvár a telo.

3) Aktuálně se pohybuješ hodně v zahraničí, prozradíš nám kde a proč?

Úplne aktuálne sa nachádzam v najchudobnejšej krajine sveta, v centre Afriky – Burundi. A prečo? Ľudia tu veľmi potrebujú pomoc. Nízka kvalita a zlá dostupnosť vzdelania, chudoba, izolovanosť od okolia a politická situácia ju robí krajinou závislou od vonkajšej podpory.

Ďalší dôvod je trochu egoistický. Z Burundi emigrovalo 300 000 ľudí. Som proti migrácii ľudí z tretích krajín do Európy, situáciu považujem za nie ideálne zvládnutú a kauzálne riešenie tohto problému vidím v pomoci v krajinách, kde tí ľudia byť chcú. A to u nich doma. Som len kvapôčka v mori, no i moju prítomnosť ako kvalifikovaného zdravotného pracovníka pre nich, si veľmi vážia. Čím viac nás tu bude, tým menšia motivácia pre nich bude odísť do krajín EU.

4) Splnilo to tvé očekávaní?

Celé Burundi predbehlo moje očakávania. Splnila som si cieľ a túžbu byť potrebná a užitočná, keďže aktuálne pôsobím v miestnej nemocnici, ktorá denne prijíma množstvo pacientov a zdravotného personálu je tu málo.

Vraví sa, že Afrika Vám v konečnom dôsledku dá vždy viac, ako Vy poskytnete. Môžem potvrdiť. Celá mentalita fungovania miestnych ľudí je úplne diferentná oproti tej našej. Slovo „stres“ sa snáď v Burundskom slovníku ani nenachádza. Tempo života je pohodové, ľudia sú súdržní, priateľskí, veľa sa usmievajú, rozprávajú, trávia spoločne čas. V krajine neexistuje priemysel, pre majoritu ľudí je najpokrokovejšia doprava bicykel, ľudia sa živia tým, čo si vypestujú – tým pádom je ich ovzdušie čisté a príroda čarovná. Denne sa dokážem túlať kilometre prekrásnymi zelenými kopcami posiatymi banánovníkmi, avokádovníkmi, nikdy nekončiacimi čajovými a kávovými plantážami, popri tom zajedať mäkučkú papáju či mango čerstvo odtrhnuté zo stromu, obdivujúc kŕdle roztomilých detičiek hrajúcich sa spolu s hračkami vyrobenými z bambusu, či chytajúcich lúčne koníky … Pre mňa, ako Európana, je to tu „mentálny výfič“, slepačí vývar pre dušu …

5) Změnil se Ti náhled na svět po návštěvě Burundi?

Zmeniť sa nezmenil, len sa mi potvrdilo, že my v Európe sme také pocukrované porcelánové bábiky 🙂 Ľudia tu nemajú nič, sú neskutočne silní a odhodlaní napriek veľkej chudobe prežiť. My zas máme všetko, čo potrebujeme a i tak sme často nespokojní. Burundi ma naučilo vážiť si úplné drobnosti. Teším sa, že sa doma bez strachu z hnačky napijem vody z kohútika, že budem môcť v byte chodiť v ponožkách, lebo máme podlahu, že si kúpim po troch mesiacoch maslo a syr, že si v plnej kvalite pozriem správy alebo video na youtube, že si večer vídem s kamarátmi von bez strachu o svoju bezpečnosť alebo že dostanem maláriu, že si namiesto sviečky večer zapálim svetlo, že pôjdem do divadla, reštaurácie, na kávu …

6) S jakými nemocemi ses střetla v Burundi jako doktorka?

Tu zažijete to, čo inde nezažijete. Denne riešime malárie, týfusy, shigelózy, elefantiázy, HIV, strelné poranenia, tuberkulózy, rôzne abscesy, mala som tu dievčatko s leprou …

7) Zažila jsi něco, na co nikdy nezapomeneš?

Obrovské množstvo vecí, pri ktorých sa mi tlačili slzy radosti/smútku do očí, ostávala v nemom úžase alebo som jednoducho nemohla pochopiť tú nespravodlivosť sveta.

Nikdy nezabudnem na 5 ročného chlapca, ktorý sám na rukách doniesol do nemocnice svojho bračeka umierajúceho na maláriu. Alebo na iného 8 ročného chlapčeka s prestrelenými obidvomi rukami a nohou, na ktorého bolo strieľané, zatiaľ čo sa hral na záhrade. Na ďalšie 3 ročné chlapča, ktoré bolo liečené tradičnou medicínou Makatu – prišiel s reznými ranami po celom tele od skalpelu a s „odpálenými“ obličkami. Zomrel do pár minút po príchode. Taktiež obrovské množstvo smutných prípadov, kde ľudia umierali pre nedostatok financií na liečbu hoc aj menej závažných diagnóz ako zápal pľúc, alebo abscesy. Rovnako, pre nás nepredstaviteľné situácie, keď umierajúci pacient nemôže byť prevezený do nemocnice, pretože sanitka má defekt, nemá na benzín, alebo benzín v krajine aktuálne vôbec nie je.

Nezabudnem ani na 8 ročné deti, ktoré ma dali „do vrecka“ vo volejbale, basketbale, pretože denne trávia na ihrisku hodiny a kamarátmi. Na radosť, keď som im dala fixku, urobila lietadielko alebo si s nimi zaspievala. Nezabudnem na tú úprimnú radosť z každej maličkosti.

8) Jaké máš další plány v životě, jaké máš cíle?

Najbližšie by som nejaký čas chcela stráviť pri rodine, priateľoch a ľuďoch, čo to potrebujú na Slovensku / v Európe a v Máji 2019 ísť znovu do Afriky ako lekárka – tento krát do Kene. V dlhodobom horizonte sa chcem určite venovať akejkoľvek pomoci sociálne slabším vrstvám, ľuďom v núdzi, deťom, matkám, jednoducho všade, kde to bude potreba. Ďalej moja veľká záľuba a relax je cestovanie, podarilo sa mi doteraz navštíviť 39 krajín a plánujem v tom určite pokračovať. Ideálne nie len ako turista, ale práve ako lekárka a hlavne tam, kde je akútny nedostatok tejto pomoci. Taktiež ešte nevešiam na klinec modeling a ostávam pracovať pre nejakých módnych návrhárov v Miláne. Sen do budúcna mám vybudovanie záchranného centra pre nechcené detičky a ich matky u nás na Slovensku.

Môj životný cieľ je, aby môj život bol: Bohu na slávu, mne na spásu, rodičom na radosť a svetu na osoh. Ak sa mi akokoľvek podarí naplniť tento ideál, budem skutočne šťastná.

9) Prozraď nám o sobě cokoliv, co budeš chtít 🙂

Tak ja dúfam, že Vás – čitateľov niečo z tohto článku upútalo, rada som pozdieľala trošku z môjho života lekára v Afrike a ochotne prezradím čokoľvek tým, ktorých budem ďalej zaujímať. Môj email je monypalockova@gmail.com.

Všetkým prajem krásne a radostné Vianoce, pohodovú atmosféru v kruhu rodiny a priateľov. Ak dovolíte, tento milý príspevok by som zakončila úryvkom z pesničky, ktorá je môj motor každé ráno a snáď sa stane motiváciou aj pre Vás: Nečakaj na „svoj Deň“, na svoj „veľký čin“, každá chvíľa sa Ti ponúka … 🙂

Všetkých zdraví Vaša MUDr. Monička 🙂

Líbí se vám naše články a projekt „Bulvar24.cz“? Přidejte se k nám na Facebooku




Fotogalerie:

foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková
foto: archiv Monika Paločková

Profilové foto: Oles Cheresko

Redakce Bulvar24.cz

Linda-1024x317

Share